Bokami sú pre mňa skvelá možnosť trochu sa ukázať v domácich kopcoch. Centrum pretekov je len 4 kilometre od môjho rodného domu. Na Boky sa vždy teším a rovnako vždy chcem vyhrať. Vedel som, že mám solídnu formu a môj parťák Matúš Danko tiež. K náročnej trati sme pristupovali s rešpektom, lyžovali sme bezpečne a každý element výstroje sme si dva krát skontrolovali. Od úvodného plesknutia bičom v Zuberci sme si budovali náskok. Tento scenár sa opakoval každú etapu.
Moja filozofia je bojovať s najlepšími a tým sa posúvať vpred. Podľa nej by som mal vynechať Boky a uprednostniť sveťák vo Švajčiarsku. Priznám sa, že som nad tým chvíľu aj uvažoval. Na strane druhej som rád, že občas nemusím ísť úplne na doraz svojich síl. Na pretekoch vo svete som zvyknutý ísť od štartu po cieľ naplno. Bojujem o pozíciu v prvej dvadsiatke a ledva sa nejak odplazím z cieľovej čiary. Na Bokoch nebolo takéto vypätie síl nutné.
Aj vďaka absencií svetových pretekárov sa mi Bokami podarilo vyhrať už tretí krát za sebou. Odmysliac moju výhru je to trochu škoda, pretože medzinárodná účasť svetovej elity by bola zadosťučinením organizátorom za ich super odvedenú robotu. Pomerne tvrdo nastavené limity znamenajú záujem prilákať na Bokami kvalitných pretekárov. Myslím, že k dotiahnutiu elity treba doladiť už len pár drobností. Napríklad skvalitniť stravu, venovať viac energie marketingu a zvýšiť prize money, ktoré sú aktuálne pre najlepších len na úrovni štartovného. Všetci sa tvárime, že o peniaze pri skialpe predsa nejde, ale z rozhovorov s zahraničnými pretekármi viem, že často ide o rozhodujúci faktor najmä pri rozhodovaní sa medzi dvomi paralelne prebiehajúcimi pretekmi.
Viac ako tretia výhra v rade ma teší to, že som si preteky nesmierne užil. Počasie nám prialo a vďaka tomu, že som nemusel ísť na 100 % som mal čas na pár úsmevov , pozdravov s divákmi či na obsluhu kamery na prilbe. Vďaka tomu vzniklo aj video nižšie.
