Áno viem, titulok znie trochu bulvárne a možno práve preto si začal/a čítať tento článok. Vírus nemám a verím, že ani nebudem mať. Urobím maximum čo môžem, aby som k riziku pristúpil zodpovedne a potom to už nechám na vyššiu moc. Okrem nákazy samotným vírusom je podľa mňa nebezpečná aj nákaza strachom z neho, ktorá pri zlej interpretácií môže spôsobiť iracionálne konanie, ale o tom tento článok nebude…
Vírus sa ma dotkol výrazne viac, ako by som si dokázal predstaviť a trochu mi naštrbil pohľad na neohroziteľnosť človeka žijúceho v 21. storočí v našom globalizovanom svete. Veci, ktoré pokladáme za isté, už isté zrazu nie sú. Príprava na sezónu ma stála množstvo času a financií. Rozohratý boj o TOP 10 na Svetovom pohári v disciplíne Vertical Race už nedobojujem a taktiež sa nepokúsim o štvrté víťazstvo v rade na pretekoch Bokami Západných Tatier. Na druhej strane, otvorili sa mi iné možnosti… Poďme pekne chronologicky, tak ako sa udalosti diali resp. ako som ich vnímal a vnímam.
Vírus spočiatku strašil len v Číne. V polovici februára som sa mal zúčastniť kola Svetového pohára v skialpinizme, ktoré malo hostiť práve čínske stredisko Wanlong v blízkosti Pekingu (dejisko ZOH 2022). Zhruba 3 týždne pred podujatím sa rozhodlo o jeho zrušení (samozrejme Číňania uviedli ako dôvod ekonomické problémy). Táto zmena plánu mi až tak nevadila. V Číne som bol v máji (odkaz na článok z tejto akcie) a až tak ma to tam znovu nelákalo. Vzniknutý priestor som využil na mierny oddych, absolvovanie pretekom Strungami Osnice, kde som sa “staral” o kamoša Jura Karpiša, pre ktorého to boli prvé preteky v živote a pre mňa zaujímavá skúsenosť. Následne sa mi podarilo absolvovať prechod po stopách partizánov z 2. Svetovej vojny zo zimy 1944/1945 a upozorniť tak na ich odkaz. Zrušenie Číny mi dalo možnosť urobiť tak ešte pred voľbami. Netajím sa tým, že hlas Kotlebovcov, ktorý bolo čoraz viac počuť mi vadil. Ideológia národného socializmu mi príde zvrátená, vystupovanie a témy Kotlebovcov príliš nekonzistentné a cítil som potrebu niečo ľuďom odkázať. Som rád, že som tak mohol urobiť prostredníctvom športu. Viac o prechode písať teraz nejdem, všetko nájdeš na tomto linku v článku a videu od Red Bull-u.
Prvá fáza šírenia vírusu vo svete priniesla podľa môjho pohľadu viac prínosu ako straty. Tu však dávam veľký výkričník, aby to vyznelo tak, ako to zamýšľam! Snažím sa pozerať aj na evidentne zlé veci aj z iného uhla pohľadu a to je práve to, o čo mi týmto článkom ide.
V čase, kedy som dokončil prechod sa objavili prvé príznaky v severnom Taliansku. Môj partner na preteky Pierra Menta a Bokami, Rakúšan Robert Berger, mi vopred dal vedieť nech s ním moc nerátam. Po zisťovaní možností som sa rozhodol, že Pierru teda vynechám a sústredím sa na prípravu na Majstrovstvá Európy, ktoré by mali byť pre mňa vrcholom druhej časti sezóny. Konkrétne by to znamenalo asi 2 týždne vyššieho objemu spolu s vyššou intenzitou na pretekoch doma, následné zníženie záťaže a vyladenie formy na začiatok apríla. Domáce preteky Slovenkého pohára ako Malinô Brdo, Hore-dole Derešom či K2 Malá Fatra mi plán vhodne vyplnili. To som ešte nevedel, že dôjde aj k zrušeniu pretekov Bokami a nakoniec aj samotných Majstrovstiev Európy v Madonne di Campiglio. De facto mám teda po sezóne. Trochu ešte dúfam, že sa uskutočnia nejaké preteky v polovici Apríla, ale tam už kalendár neponúka nič zásadné. Ak sa obzriem späť a trochu pobilancujem, to čo sa podarilo hodnotím kladne, ba až and očakávania. Jedným dychom však dodávam, že preteková sezóna skončila v najlepšom, čo ma dosť mrzí… ALE… otvárajú sa nové výzvy v podobe realizácie rôznych prechodov v horách, ktoré musia ísť štandardne popri pretekoch viac-menej bokom. Čas na bilancovanie teda ešte určite nenastal a záver zimy môže priniesť kadečo zaujímavé.
Na záver tohto článku zdôrazním, že namiesto strachu z koronavírusu popracuj trochu na zvýšení svojej sebestačnosti a pripravenosti na krízovejšie situácie. Má to dosah na spôsob akým pracuješ so svojimi financiami, kde žiješ či ako sa stravuješ… Tu konkrétne návody dávať nejdem, stačí ak sa nad tým zamyslíš a zlepšíš súčasný stav. Čo však vyslovene odporúčam, je vyraziť von trebárs aj na skialpy. V prírode a na horách sa nenakazíš a zároveň zlepšíš svoju imunitu. Laicky povedané, pripravíš svoje telo na záťaž a organizmus potom lepšie zabojuje s prípadnou nákazou. Po každom tréningu sa rýchlo prezleč do suchého, dobre si oddýchni a kvalitne sa najedz. Minimalizuješ tak riziko nakazenia sa. Možnosťou, ako vhodne doplniť tréning imunity, je aj vystavovanie svojho tela krátkodobému stresu formou primeraného otužovania. Dostatok vitamínu D zo slnka pomôže tiež, rovnako ako aj zvýšený príjem vitamínov a antioxidantov z ovocia a zeleniny.
Suma sumárum, zoberme túto krízovú situáciu ako šancu stať sa lepšou verziou samého seba, buďme viac flexibilní a nelipnime na zaužívaných stereotypoch.
