Prečo ťa pretekanie doma pretekárom neurobí

ISMF European series / Austrian sprint champ. Foto : David Geieregger

Mám rád skialp. Pretekám. Nechodím do hôr len relaxovať. Cieľavedome tam makám, trénujem. Snažím sa využiť moje predispozície a byť čo najlepší. Avšak niečo mi tu nehrá. Prečo Slováci zatiaľ nedokážu miešať karty vo svete?

Povedomie o pretekárskom skialpinizme je v Liptove silné. Mená ako Madaj, Trizna a ďalších netreba špeciálne predstavovať. Na svetovej scéne dosiahli veľa. Pohybovali sa na najvyšších priečkach. Výsledky Slovákov v medzinárodnom meradle sa však prepadli. Neznamená to, že by sme sa zhoršovali. Pokiaľ ide o čistý výkon na merateľnej trati, tak za našimi predchodcami nezaostávame. Posunula sa konkurencia vo svete. Keď boli naši reprezentanti svetovou špičkou, tak bolo reálne, aby boli vo svetovej top 10 na pretekoch dvojíc dva naše tímy. To automaticky znamenalo výbornú konkurenciu aj na domácich pretekoch. Toto motivačné prostredie dokázalo vyprodukovať aj ďalších dobrých pretekárov a tých najlepších posúvať ďalej.

Aká je situácia teraz ? Otestoval som to na sebe. Rozhodol som sa obetovať možnú obhajobu prvenstva v Slovenskom či Stredoeurópskom pohári, vybaviť si štúdium v rámci Erasmu v Slovinsku a preferovať podujatia v Alpách. Pred začiatkom sezóny som tri mesiace trénoval s chalanmi, ktorí vedia vo svete zajazdiť v elitnej desiatke. Na prelome roka som sa vrátil na chvíľu domov. Vyhral som tri z troch pretekov systémom štart-cieľ. Po návrate do Álp som na menej významných lokálnych pretekoch dokázal byť v top 3. Prišla hlavná časť sezóny a s ňou aj výsledky, v ktoré som dúfal len v kútiku duše. Druhé miesto na Európskom pohári a 16. priečka na vrcholnom podujatí sezóny, na majstrovstvách Európy. Aby bolo jasné, nerobím tu výpis mojich výsledkov. Chcem poukázať na zlepšenie, ktoré som dosiahol. Myslím, že už vidíte súvislosť. Prisudzujem to dennodennému kontaktu s elitou. Pokiaľ som v danom športe talentovaný a ak rozumne trénujem s niekým mierne lepším, určite nastane progres. Samozrejme, nejde o slepé kopírovanie tréningu, ktorý by som nemusel zvládnuť. Analogicky to platí pre preteky. Ak prídem na jedno svetové podujatie za zimu, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zažijem šok a medziročne sa moc nezlepším. Pokiaľ však chodím pravidelne, dokážem sa s postupom času posúvať vyššie.

Pred mojím vycestovaním som počúval názory, napríklad od niekdajšieho dlhoročne najlepšieho Slováka, že bojovať o druhú desiatku vo svete nemá význam. Áno, nemá, pokiaľ má človek iné priority. Napríklad rodinu a športu sa venuje čisto na amatérskej úrovni. Myslím si, že v mojej situácií je to ináč. Som v životnej etape, ktorá mi vrcholovo športovať umožňuje a chodiť si po víťazstva len na miestnych pretekoch by bolo premrhaním potenciálu. Samozrejme, ide to len s podporou partnerov a ľudí, ktorí vedia priložiť ruku k dielu. Týmto im ďakujem a verím, že spoločne posunieme slovenský skialp vyššie a vyrastie generácia, ktorá bude nosiť domov výsledky, nielen sa naháňať na domácom piesočku.

POZNÁMKA: Komentár bol súčasťou vydania týždenníka MY Liptovské noviny, ktoré vyšlo v utorok 15. mája.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *