Tatranská Haute Route tam a nazad

Pri pátraní po myšlienke spojiť niekoľko tatranských sediel a chát do jedného súvislého prechodu som sa dostal k počinu partie okolo Alexandra Luczyho z roku 1967. Píše o ňom, napríklad aj v knižke “Tulák hôr”, ktorá sa dá kúpiť v Rysoch v Poprade. Od neho pochádza aj pomenovanie tatranská Haute Route.

“Slovo Haute route je francúzskeho pôvodu a znamená vo voľnom preklade niečo ako “výškový prechod” alebo “cesta vo výšinách”. V Alpách existujú rozlične takéto etapové prechody, najznámejší z nich je prechod zo Chamonix vo Francuzsku do Saas Fee vo Švajčiarsku. Inšpirovaný touto skutočnosťou som už koncom 60. rokov popísal náš prechod v Krásach Slovenska ako Haute route.”

Intro k prechodu z môjho archívu :

V roku 2015 som tento prechod absolvoval v jednom smere. V partií zloženej z Peťa Polovku, Andreja Škovrána, Joža Hlavča a mňa sme išli z parkoviska pod Popradským na Bielu vodu pod Dolinou Zeleného plesa.

Zalovil som v mojom tréningovom denníčku (vtedy ešte papierovom) a našiel som tam záznam z 25. apríla 2015. Začínali sme o 9:00 na parkovisku pod Popradským plesom. Celkový čas bol 7 hodín a 10 minút (6,5h + 40 minút prestoje). Presnejšie medzičasy sa dajú nájsť v popise trasy. Ich súčtom mi vyšiel čas 6:02 h po Chatu pri Zelenom plese.

Pokiaľ by ste to nevedeli rozlúštiť text v poznámočke pod trasou s medzičasmi, tak ponúkam prepis:

“Pecka, no mal som dosť. Zo začiatku pod mrakom, potom ma spieklo… Obišiel som to na 2 mini chlebíčkoch a 2 jabĺčkach – ostatní plné batohy jedla 😀 Tep som radšej nemeral. Zjazdy dosť ľadové – najťažšie z Priečneho…”

V apríli 2015 som mal za sebou odpretekanú moju prvú sezónu medzi mužmi. Výsledkovo som sa motal okolo slovenskej 5-ky a na Majstrovstvách sveta som bol 63-tí v individuálnych pretekoch a o niečo lepší v šprintoch a vertikáli. Už pred naším prechodom v roku 2015 som mal dobre načítaný Vetroplachmagazín a vedel som, že v zime 2012 to Martin Bartoň šupol z chaty na Popradskom na Zelené a nazad za 11 hodín. Zdalo sa mi to kondične nepredstaviteľné. Nad myšlienkou zopakovať tento Vetroplachov počin som sa už pár krát od vtedy pozastavil. V podstate pár krát každú zimu. Z počiatku bol problém s tým, že som sa na prechod technicky a kondične necítil. Neskôr predstavoval problém nabitý pretekový kalendár a jeho skĺbenie s podmienkami. Šestnásteho apríla tohto roku sa konečne všetko skĺbilo a došlo k realizácií tohto, už tak trošku bradatého, chrobáka v hlave.

Môj prechod

Vyštartovať som sa rozhodol spontánne, prakticky zo dňa na deň. Ešte len v nedeľu  večer 14-teho som sa vrátil z posledných pretekov sezóny v Alpách. Vedel som, že sa má vyčasiť a podmienky sú sľubné. Pár fotiek a krátke info od Janka Kořínka a tiež Vetroplacha mi dali zelenú. Na rozdiel od výpravy z roku 1967 som mohol naplno využiť výdobytky vývoja materiálu. Rozhodol som sa ísť v identickej výstroji v akej aj pretekám. To znamená karbónky Scarpa Alien, úzke lyže Movement RacePro 66, kombinéza od Karpos-u a ďalšie ultraľahké kúsky (súpis výstroje nižšie). Na hory chodím radšej vždy s niekym, ale tento krát som sa rozhodol ísť sólo štýlom. Chcel som skúsiť ísť svoje maximum. O bezpečnosť som sa nebál, keďže vzhľadom na predpoveď sa dalo čakať dosť ľudí v priebehu celej trasy, čo sa mi aj neskôr potvrdilo.

Výrazne musím vypichnúť skvelé podmienky, ktoré v daný deň vládli. V podmienkach, v akých absolvoval trasu Vetroplach, by som si zamakal minimálne o hodinku dlhšie.

Nebudem osobitne opisovať každý úsek trasy. Spomeniem len, že sa ukázalo ako veľmi vhodné začínať ráno od západu z Popradského plesa. Znamenalo to pekne slnkom nasvietené Gerlachovské spády, Prielom do VSD a odjazdy z Priečneho a tiež Baranieho sedla. Naopak popoludní sa situácia otočila a dovolila mi užiť si famózne firnovačky zo všetkých sediel na trase. Nepríjemne tvrdo bolo len dopoludnia cestou “tam”. Horné partie Železnej brány a Baranieho sedla boli ešte v pohode, ale v Priečnom sedle som si radšej vytiahol aj cepín. Väčšinu trasy som šlapal na pevnom zamrznutom podklade, Najväčšiu výnimku predstavoval výšlap hore Fľaškou na poludnie cestou nazad. Toľko k trase… viac za mňa povie 10-minútový video zostrih.

Časový rozpis :

Popradské pleso TEŽ: 8:11 – 0:00 h
Popradské pleso chata: 8:41 – 0:30 h
Východná železná brána: 9:35 – 1:24 h
Prielom: 10:28 – 2:17 h
Priečne sedlo: 11:08 – 2:57 h
Baranie sedlo: 11:46 – 3:35 h
Chata pri Zelenom plese:11:56 až 12:14 – 3:45 h až 4:03 h
Baranie sedlo: 13:17 – 5:06 h
Priečne sedlo: 14:03 – 5:52 h
Prielom: 14:49 – 6:38 h
Východná železná brána: 15:44 – 7:33 h
Popradské pleso chata: 15:51 – 7:40 h
Popradské pleso TEŽ: 16:21 – 8:10 h

Záznam trasy prechodu v aplikácií STRAVA (uvádzaný čas 5:37:04 nie je skutočný čas prechodu, ale čas v pohybe detekovaný aplikáciou – nepresné! )

Výbava na prechod

Použitý materiál :

• lyže Movement RacePro 66 s pretekárskym viazaním,
• lyžiarky Scarpa Alien 3.0,
• karbónové paličky Rex R3,
• 2 páry pásov Movement 63mm 100% Mohair – jeden pár “tam”, druhý “nazad”, ale šlo by to aj na jednom páre…,
• batoh Movement 20l,
• cepín Agile a mačky Snow Flex od Climbing Technology,
• oblečenie : vrchné termo Sportful 2nd skin, kombinéza Race, vesta a bunda Lavaredo, 2 čelenky Pelmo od Karposu a rukavice Alagna

Strava, pitný režim :

• 0,75 l ionťaku Powerbar Isoactive,
• 0,25 l čistej vody,
• 2 ovocné gély Powergel,
• 3 tyčinky Powerbar Energize,
• jeden chlebík s domácim lekvárom,
• 1 plechovka energeťáku po 5 hodinách,
• 1 banán pár minút pred štartom,
• 0,75 l namiešaný regeneračný drink Powerbar Recovery do polhodinky po skončení.

Zvládnuť správne občerstvovať mi príde ako alfa a omega dlhých intenzívnych prechodov. Začať treba výdatnými raňajkami so zvýšeným podielom tukov. Ja som si ráno doprial poriadnu porciu ovsených vločiek (cca 250 g) s maslom a mletým makom zaliatych horúcou vodou s mrazenými brusnicami. Vhodné raňajky sa dajú, samozrejme, nakombinovať aj ináč. Na trase som sa vyhýbal súčasnému prijímaniu tekutín s jedlom s výnimkou zapíjania gélov. Dá sa tak vyhnúť problémom s trávením. Väčšie množstvo naraz som zjedol len na Zelenom plese (chlebík a 2 tyčinky). Jeden gél som nasadil už v druhom výšlape, lebo mi išiel na chuť 🙂 Druhý som si pošetril do záverečného výšlapu.  Podľa teórie by som mal prijať viac tekutín, ale bolo relatívne chladno a bol som dobre predzásobený z rána a predchádzajúceho dňa, tak mi stačilo vyššie uvedené množstvo.

Čo ďalej

Zopakovať po niekom nejakú peknú trasu, ideálne v rekorde, je lákavé. Vymyslieť niečo nové možno ešte viac. ALE… zatiaľ sú moja priorita preteky a príprava na ne. Na dlhé projekty mám ešte čas. Vekom sa mi vytrvalosť, technické zručnosti a skúsenosti zlepšujú, takže potenciál tam je. Tatry sú prekrásne a ponúkajú množstvo možností, uvidíme…