Samozrejme, nejde o výstupy na najvyššiu horu sveta, ale o môj ročný objem tréningu. Výškové metre sú však len vedľajší ukazovateľ. Rovnako kilometre.
Hlavným ukazovateľom, ktorý si zaznamenávam sú odtrénované hodiny. Zaraďujem sem čistý čas pri tréningoch alebo pretekoch. Občas pripíšem pár minút aj za iné aktivity alebo domáce práce, ktoré mi zvýšia tep nad cca 100 tepov na nezanedbateľný čas.
Čistý čas tréningu
Čistý čas je čas v záťaži. To znamená, že ak mám 5 hodinový skialpový tréning, ale 10 minút strávim fotením na kopci, ďalších 10 želaním k novému roku známym a 20 na záver na čaji v chate, tak rátam s časom 4:20 h. Naopak, ak síce stojím, ale pomerne rýchlo prezúvam pásy, tak stopky bežia ďalej. Nie je dôležité či si takto čas eviduješ aj ty. Dôležité je, aby si pre svoju evidenciu zaviedol vlastný štandart a dlhodobo sa nim riadil.
Takto vyzerá graf tréningového objemu za uplynulý rok :
Odtrénoval som 803 hodín, 384.5 výškových kilometrov a prekonal som vzdialenosť 9 171 km.
Je to veľa či málo ?
Platí, že je to individuálne. V porovnaní so svetovou špičkou v skialpe však môžem konštatovať, že je zatiaľ mierne menej. Viacnásobný víťaz SP v skialpe Talian Michele Boscacci včera na sociálnej sieti uviedol, že natrénoval 1003 hodín a 652 tisíc výškových metrov na 12 193 kilometroch.
Osobne som doposiaľ nikdy netrénoval viac. Za ostatné roky to bolo 733 resp. 664 hodín. Záťaž sa snažím navyšovať postupne a ak mi to zdravie a podmienky na prípravu dovolia, za nejaké 2-3 roky môžem byť teoreticky na úrovni vyššie spomínaného Boscacciho. Samozrejme, treba dodať, že hodiny samotné neurčujú celkovú záťaž. Podstatnejšia je intenzita vzhľadom k objemu. Nesmieme zabúdať ani na externé faktory ako práca, škola, rodina….. a stres, ktorý spôsobujú.
Drvivú väčšinu mojich tréningov nájdete v aplikácií STRAVA, kde ma môžete aj sledovať. Môj profil je na tomto linku.