Veľa ľudí, najmä staršia generácia veteránov, hovorí, že preteky sú najlepší tréning. Táto zovšeobecňujúca fráza má niečo do seba, inak by sa samozrejme neujala. Treba ju však vnímať v širšom kontexte.
Jedna vec je získavanie skúseností. Pretekárska vyzretosť má svoj podiel na výkonnosti. Preteky sa nevyhrávajú len hrubým výkonom, ale aj taktikou spojenou s rozložením tempa v súvise s pozičným bojom. Toto je aktuálna úloha v tréningu napríklad aj pre moju priateľku Simonku. Poďme sa ale pozrieť na vec z druhej strany. Je pravda, že ak človek preteká každý víkend, tak v krátkodobom horizonte vie svoju výkonnosť zvýšiť. Napríklad počas ladenia formy to robím aj ja. Má za sebou však kvalitné prípravné obdobie trvajúce aj pol roka. Pokiaľ by som súťažil celoročne, dostanem do zotrvalého stavu sa a neviem sa systematicky rozvíjať smerom k hlavnej sezóne. Ak sa nachádzam na začiatku prípravného obdobia, tak preteky V PRIMERANEJ DĹŽKE A ČASOVOM TRVANÍ môžu byť výborný medziročný TEST výkonnosti. Zdôrazňujem, že test nie tréning. Sú skôr podkladom pre nasledujúce tréningové periódy. Počas prípravného obdobia môžu vhodne zaradené preteky (taktiež v správnom trvaní) vhodne doplniť tréningový proces. Napríklad aj z tohto dôvodu behám počas leta rád preteky typu Red Bull 400, ktoré u mňa nahrádzajú vysokokvalitný laktátový tréning. Podobnú funkciu plnia aj kratšie behy do vrchu alebo cyklistické časovky. Málokedy ich však zaraďujem častejšie ako raz za 2 týždne. Je to kvôli regenerácií a vyššie spomínanej možnosti systematicky zvyšovať svoju výkonnosť. Ak potrebujem z nejakého dôvodu absolvovať počas leta viac štartov, tak ich zaradím do bloku a prípravu im prispôsobím a následne si doprajem voľnejšie obdobie.
Veľa bežcov (aj z prostredia skialpu) sa ma pýta, prečo nebehám preteky typu SKYRACE resp. SKYMARATÓN. Je to práve preto, že nie každé preteky považujem za vhodné. Moja celoročná príprava má jasne danú štruktúru a preto nemôžem ku každým pretekom pristupovať ako k najlepšiemu tréningu. Dlhšie preteky, navyše so zbehmi by boli pre moje telo neprimerane náročné. V zime absolvujem počas 4 mesiacov viac ako 30 pretekových dní. Pomedzi ne môžem mierne manipulovať s formou, ale priestor na koncepčný rozvoj nemám. Preto by bola škoda bojkotovať rozvoj počas prípravného obdobia účasťou na priveľa pretekoch.
Častá otázka mnohých bežcov z môjho okolia, ktorú smerovali mojej priatelke Simonke, ktorá pred pár mesiacmi začala systematicky trénovať bola: “Kedy pôjdeš na preteky alebo prečo nepretekáš?” Odpoveď na túto otázku vyplýva z odstavcov vyššie. Simonka mala v tom, že na preteky je potrebné nastúpiť pripravený jasno aj vďaka jej dlhoročným skúsenostiam s vytrvalostným jazdením. V jazdeckom športe bola zvyknutá na to, že základom po dobehnutí do cieľa je zdravie koňa ako živého tvora. Po prebehnutí cieľovej roviny teda nasledovala veterinárna prehliadka zvieraťa. Až keď bolo od veterinárov potvrdené, že by bol kôň schopný bežať ďalej a jeho zdravotný stav to dovoľuje, výsledok bol platný (išlo o metaboliku, chody koňa, celkový stav..). Viac o postojoch k jej tréningu a o aspektoch, na ktoré stojí za to sa v tréningu zamerať píše Simonka na svojom blogu. Téme tréning vs. preteky sa venuje v tomto článku: http://simonathomkova.sk/10-trening-vs-preteky/
Zhrnuté a podčiarknuté: PRETEKY SÚ NAJLEPŠÍ TRÉNING IBA VTEDY, AK VHODNE ZAPADAJÚ DO KONCEPTU NAŠEJ PRÍPRAVY SMEROM K PRIMÁRNEMU CIEĽU. NASTÚPENIE NA PRETEKY NEPRIPRAVENÝ MÁ ZA NÁSLEDOK ZBYTOČNÉ VYČERPANIE, STAGNÁCIU A MOŽNÚ FRUSTRÁCIU.